Rozhovor s Petrom Debnárom

42299683_341510223262125_7590291489410777088_nDeň pred Vianocami vás vítam pri novom rozhovore. 🙂


Ako a kedy ste sa dostali k písaniu?

Už od detstva som veľa čítal a to bolo pravdepodobne základom pre moju budúcu tvorbu. Písať som začal pomerne neskoro, čosi po dvadsiatke. Najskôr len perom do zošita, potom som skúšal ťukať do starého písacieho stroja. Pár slov, viet, odsekov. Neskôr krátke poviedky a postupne sa na papieri objavil základ mojej prvej knihy. Medzitým som sa zapojil do literárnych projektov Slovensko píše román a Krimipoviedky a vtedy som si povedal, že tá moja cesta možno naozaj vedie týmto smerom.

Doteraz vám samostatne vyšli dve knihy – Krvavá vášeň a Heterochromia Iridum. Predstavte nám tieto vaše diela.

Moju prvú knižku som pod pracovným názvom Líščie Diery písal neuveriteľných desať rokov. Boli obdobia keď som sa aj celý rok do súboru ani nepozrel. Ale keď som mal hotovú asi polovicu knihy, dal som do nej nazrieť Evite Urbaníkovej. Tej sa zapáčila a potom to už šlo rýchlo. Vyšla v roku 2012 v Evitapress pod názvom Krvavá vášeň. Hlavnou postavou je kapitán Tomáš Horec, ktorý prichádza do rodnej dedinky Líščie Diery, aby vyšetril smrť dobodanej ženy a obeseného muža. Sám sa zaplieta do prípadu viac ako je zdravé a zisťuje, že vraždy súvisia s dávnymi takmer zabudnutými hriechmi.

Heterochromia iridum vyšla vo Forza music v roku 2014. Úspešný autor bestsellerov Roman Roklina sa zamiluje do atraktívnej Lily, ktorá sa vyznačuje zvláštnou fyzickou anomáliou: každé oko má inej farby. Je však ženatý a na svojej jedinej dcére Petre veľmi lipne. Jedného dňa Lily bez stopy zmizne. Roklina navyše zistí, že nie je biologickým otcom Petry. Stratí chuť do tvorby i do života a z úspešného muža sa postupne stáva spoločenský vydedenec. K písaniu ho prinúti až výhražný list s fotkou od neznámeho odosielateľa. Roman sa spojí s dávnym priateľom Tomášom Horcom, policajtom vo výslužbe, ktorý mu pomáha vyriešiť nečakané problémy.

Prezraďte nám niečo zo spisovateľského života – pracujete teraz na niečom?

Momentálne mám v podstate dokončený rukopis tretej knihy. Opäť sa v ňom stretneme s Tomášom Horcom, ktorý si spokojne užíva penziu v Líščich Dierach. Ale len do chvíle, keď zistí, že sa mu pred viac ako štyridsiatimi rokmi narodilo nemanželské dieťa. Pokúsi sa s ním spojiť, ale nebude to také jednoduché… .

Máte nejaký cieľ, ktorý chcete v písaní, alebo v živote dokázať?

Mám, asi ako každý kto sa písaniu venuje 🙂 . Je to ale asi viac sen ako cieľ. Keby sa mi niekedy podarí premeniť koníček na profesiu, bol by som v siedmom nebi. A čo sa týka života všeobecne, hlavne nech sú ľudia zdraví, rodinka v poriadku a každý nech zostane sám sebou.

Čím sa pri písaní najviac inšpirujete?

Človeku sa celý život ukladajú niekde do podvedomia určité momenty, záblesky či obrazy a potom to jedného dňa vypláva na povrch a vytvorí akýsi celok. Prečítate si knihu či článok, pozriete film, alebo správy v televízii, započujete útržok rozhovoru, alebo sám figurujete v nejakom mikro príbehu. A potom si raz sadnete ku klávesnici a na obrazovke sa pred vami zjavujú slová, ktoré dokonca dávajú aj zmysel. Takže moja odpoveď na otázku čím sa inšpirujem je ničím konkrétne a zároveň všetkým okolo.

Väčšina spisovateľov aj rado číta, ako je to u vás? Máte ku knihám blízky vzťah?

Určite áno. Vždy som veľa čítal. Už ako dieťa som radšej sedel vnútri s knihou, ako sa naháňal niekde za loptou. Milujem knihy. Dokážu vás preniesť do iného sveta, vžiť sa do postavy hlavného hrdinu a okoreniť možno inak trochu stereotypný život. Čítaním si neuveriteľne obohacujete vedomosti a rozširujete slovnú zásobu.

A aké sú vaše najobľúbenejšie knihy?

V detstve to boli Traja pátrači a Pán Tragáčik. Veľmi rád mám knihy od Maria Puzza, Charlesa Bukovskeho, Johna Irvinga. Trikrát v živote, čo sa mi nestáva často , som čítal román Texasville od Larry McMurtryho. No a posledné roky sú to knihy od Jo Nesba a podľa mňa top krimi – trilógia Milenium od Stiega Larssona. Som veľmi rád, že aj u nás na Slovensku sa začalo dariť fenoménu krimi. A okrem Dominika Dána sa v kníhkupectvách objavujú výborné knihy od Františka Kozmona, Arpáda Soltézsa, Kataríny Holetzovej, Juraja Thala a ďalších.

Akú knihu by ste odporučili človeku, ktorý veľmi nečíta?

Tak toto je dosť ťažký oriešok. Pravdepodobne niečo čo nie je veľmi hrubé, veľmi náročné a dokáže to čitateľa zaujať. Asi podľa konkrétneho človeka a jeho záujmov. Keď niekto rád pozerá detektívky, je predpoklad, že si nejakú možno aj rád prečíta. Poznám sa s ľuďmi, ktorí inak nečítajú a prečítali si Krvavú vášeň len preto, že som ju napísal ja. A povedali mi, že sa im naozaj páčila 🙂 .
No ale tak vo všeobecnosti – knižku Malý princ by si mal aspoň raz v živote asi prečítať každý.

Chcete niečo odkázať čitateľom?

V prvom rade prajem všetkým Veselé Vianoce a Šťastný nový rok. Písať bez čitateľov v podstate nemá nijaký zmysel. Práve tá spätná väzba od vás je pre spisovateľa palivom pre jeho tvorbu. Zo srdca ďakujem každému jednému, kto si prečítal nejakú moju knižku či poviedku a pevne verím, že s Tomášom Horcom sa ešte stretneme.