Recenzia: Heterochromia Iridum (Peter Debnár)

Recenziu napísala Viktória Veresová.

Mojou ďalšou recenziou pre Projekt PSA je kniha Heterochromia Iridum, ktorú napísal Peter Debnár. S autorovou tvorbou som sa stretla pred pár rokmi, kedy som si kúpila jeho prvotinu Krvavá vášeň. Dodnes si spomínam, ako mi štýl jeho písania pripomínal knihy od Dominika Dána, preto som bola veľmi rada, keď som sa dostala k jeho ďalšej knihe.

Oficiálna anotácia: Úspešný autor bestsellerov Roman Roklina sa zamiluje do atraktívnej Lily, ktorá sa vyznačuje zvláštnou fyzickou anomáliou: každé oko má inej farby. Je však ženatý a na svojej jedinej dcére Petre veľmi lipne. Jedného dňa Lily bez stopy zmizne nielen z mesta, ale aj zo všetkých sociálnych sietí. Navyše zistí, že nie je biologickým otcom Petry. Roman prestane písať, stratí chuť do život a z úspešného muža sa postupne stáva spoločenský vydedenec. Späť do života ho navráti až mail s fotkou od neznámeho odosielateľa.

Kniha začína prvou kapitolou novej knihy bývalého spisovateľa bestsellerov Romana Roklinu, ktorú priniesol do vydavateľstva svojmu starému známemu Igorovi za tajomných okolností. Bez vysvetlenia, o čo ide, len s podmienkou, že to musí byť uverejnené v piatkových novinách aj s rozhovorom o jeho návrate po dlhej odmlke. Už po prečítaní anotácie a prvých strán som mala pocit, že sa bude jednať o nejakú formu vydierania alebo nátlaku, čo by mohlo zaručiť rýchly spád a plynulé čítanie.

Následne sa dostávame späť v čase o päť rokov, kde sa dozvedáme podrobnosti o tom, ako Roman spoznal Lily, svoju spriaznenú dušu, múzu, drogu, dar a prekliatie zároveň. Bol ňou taký očarený, že bol odhodlaný rozviesť sa s Monikou, jeho dlhoročnou manželkou, s ktorou sa zoznámil ešte na škole. Všetky plány a snahy sa ale zmenili v deň, kedy Lily videla v kaviarni Romana s dcérou Petrou a rozhodla sa, že zmizne z mesta a nebude rozbíjať rodinu. Roman túto krivdu znášal ťažko, ale život ho nešetril. Keď si myslel, že už sa všetko urovná a dá dokopy, prišla Monika s tým, že sa chce rozviesť a chce byť s Igorom, lebo on stál vždy pri nej. Pravda bola ale ešte o kúsok ďalej – Igor nebol len chlap, ktorý v dobrom aj v zlom podporoval Moniku, bol to aj biologický otec ich „dcéry“ Petry. Táto skutočnosť Romanom otriasla natoľko, že sa vzdal všetkého, a dlhú dobu prežíval len ako bezduchý tieň svojho niekdajšieho ja.

Po tomto incidente už Roman nič nenapísal, dokonca odmietol aj mailovú žiadosť od manžela jeho skalnej fanúšičky, ktorá umierala na dedičnú chorobu. Po nejakom čase škatuľa s materiálom, v ktorej boli informácie o dedičnom ochorení Heterochromia iridum zmizne a následne dostane Roman výhražný list s fotkou spútanej Lily a možnosťou výberu – buď napíše ďalšiu knihu, alebo Lily zomrie. A odtiaľto začína dobrodružstvo, ktoré prečítate na jeden záťah…

Páči sa mi, že autor aj tentokrát zakomponoval do príbehu vyšetrovateľa Horeca, ktorého som si obľúbila už v predošlej knihe. Tiež spojitosť medzi Lily, Adamom a Petrou a nervy drásajúca zápletka so zmiznutím Petry. Autor stupňoval napätie postupne a vďaka zápletke sa mu podarilo zmiasť ma pri odhadovaní totožnosti odosielateľa mailov a listu.

Čo ma veľmi prekvapilo na tejto knihe boli fakty na vnútornej strane obálky, kde autor opisuje zopár skutočností – napríklad, že pozná osobne ženu so spomínaným ochorením, alebo že knihu napísal za necelé dva mesiace (v porovnaní s Krvavou vášňou, ktorú písal desať rokov). Tento fakt mi vyrazil dych, keďže si neviem predstaviť, ako sa dá takáto premyslená kniha napísať za tak krátky čas. Autor má u mňa za túto skutočnosť obrovský obdiv.

Ak ste knihu Heterochromia iridum ešte nečítali, vrelo Vám ju odporúčam. Okrem vysvetlenia, aké ochorenie názov predstavuje, prežijete jeden príbeh, v ktorom budete šťastní, zamilovaní, sklamaní, zronení, na dne, snažiť sa odpustiť, začať odznova, v strachu, bojovať o život a buď smútiť, alebo sa tešiť z happyendu – to už Vám neprezradím. Za takýto pochod emócií ďakujem projektu PSA a autorovi Petrovi Debnárovi za poskytnutie knihy.