Recenziu napísala Dagmar Lauková Petrášová
Namaľuj mi nádej je treťou knihou Adriany Gregorovej. 25-ročná spisovateľka začala písať, ako sama hovorí, odkedy sa to naučila. Najprv do „šuflíka“, potom príbehy na pokračovanie na mamičkovský portál a neskôr na Facebook. Námety čerpá zo svojho života a bujnej fantázie.
Keď sa tridsiatničke Tereze rozpadáva vzťah a jej manžel Juraj odchádza k inej žene, nikto netuší, že tá pravá pohroma ešte len príde. Zatiaľ sa zmieruje so životom slobodnej matky a dokonca sa v krátkom čase od odchodu muža zoznamuje s príťažlivým Paľom, s ktorým prežije intenzívnu vášeň. S Jurajom naďalej komunikuje kvôli synovi. Sú to stretnutia plné hádok, výčitiek a nedorozumení. Dopláca na ne malý Adam, ktorý je na otca fixovaný a každý deň sa pýta mamy: „De šiel ocko? Do pláce?“ Potom, ako učiteľka v jasličkách upozorní Terezu, že je synček smutný a unavený, navštívia detskú doktorku a všetko nasvedčuje skutočnosti, že Adamko potrebuje detského psychológa. Ale skutočnosť je oveľa hrozivejšia.
Kniha je veľmi emotívna, možno bude nutné si k nej pripraviť okrem hrnčeka s čajom aj balíček vreckoviek. Zasiahla ma. Pri čítaní som sa občas zamyslela, ako to mám v živote ja a či si dostatočne uvedomujem, že zdravie alebo fungujúce vzťahy nie sú samozrejmosťou.
„V živote bolo dôležité priznať si porážku. Chybu. Zlyhanie. Bolelo to, ako každé narazenie ega o múr, ale dávalo nám to nádej, že raz sa poučíme a svoju bolesť si nezopakujeme. Viac bolelo priznať si, že som zmierená. S koncom, s novým začiatkom, so želaniami, ktoré som si v návaloch zlosti priala, a keď sa skutočne začali napĺňať, až vtedy, v tej sekunde som si uvedomila, akú váhu mali moje slová a že ich dopad vôbec nebol jednoduchý.“
Spisovateľke sa podarilo napísať príbeh o neľahkých životných situáciách. Píše o sile materinskej lásky, o kríze manželstva, o potrebe vášne, o dôležitosti priateľstva, o nenahraditeľnosti zdravia. Všetky tieto roviny sa v knihe prelínajú, tak ako aj v živote. Nechýba tu ani humor, akoby nimi prerážala na stránky knihy optimistická osobnosť autorky.
Postavy Terezy a Juraja sú plastické, plné života a prechádzajúce vývojom. Zatiaľ čo nová známosť Paľo dá Tereze pocítiť, že je ešte stále žiadanou ženou, tam jeho úloha aj končí. Keď od neho Tereza potrebuje záujem a pochopenie, nedočká sa odozvy. Naopak Juraj, ktorý zlyhal v manželskej kríze a riešil ju útekom, sa začne v rozhodujúcej chvíli meniť, dôsledkom čoho sa začne meniť aj náš vzťah k nemu, čím nám začína byť sympatický.
Tereza v priebehu príbehu ukázala, že je silná a vie čeliť problémom. Vytvorila si fantastickú záchrannú sieť tvorenú z najlepších kamarátok, sestry a dokonca aj svokry! Spoznáva novú spriaznenú dušu, ktorá s dcérkou prechádza svojim vlastným peklom, a napriek tomu vie byť Tereze oporou. Akoby utrpenie očisťovalo charaktery a viedlo ich k empatii a k súcitu s utrpením druhých. To bolo v knihe ukázané priam nádherne.
Ak by som mala knihe aj niečo vytknúť, trochu mi vadili niektoré opakujúce sa výrazy. Napríklad postavy na seba na môj vkus pričasto žmurkali, keď si chceli niečo povedať.
„To ťa už trápiť nemusí,“ žmurkla som, zohla sa k malému a vtisla som mu bozk na dobrú noc.“ alebo „Tak v sobotu,“ žmurkol a stratil sa vo dverách.
Obdivujem mladú autorku, že si vybrala takú ťažkú tému a skvelo sa s ňou popasovala. Knihu odporúčam hlavne milovníčkam ženských románov a teším sa na ďalšie Adrianine kúsky.
Autor: Adriana Gregorová
Počet strán: 209
Vydavateľ: Maxim, s.r.o.
Rok vydania: 2018 , vydanie prvé
Jazyk: slovenský