Káva s poéziou ešte nikdy nechutila lepšie – Havran v kávomate (Ráchel Noa)

Opäť prichádzam s novou recenziou a znovu to bude poézia. Už nejaký čas som mala rozčítanú knihu Havran v kávomate od Ráchel Noa. Hneď ako som zaznamenala, že táto kniha vyšla, vedela som, že si ju musím prečítať. Obálka knihy ma dokonale opantala a aj keby som si neprečítala anotáciu, tak by som do tejto knihy rozhodne šla.

Zbierku som čítala pomaly a po častiach, vychutnávala som si každú jednu báseň. Nedalo sa to prečítať naraz. Za každou sa skrývalo niečo úžasné, čarovné. Lákalo ma odhaľovať to.

Skutočne by ma zaujímalo, kto sa skrýva pod pseudonymom Ráchel Noa, pretože jej poézia mi sadla dokonale. Zbierka je rozdelená na niekoľko častí. Neskutočne sa mi páčil štýl písania a všetky tie básnické prostriedky, ktoré autorka používa. Tie poetické „kučierky“ sú dosť výrazné a sú tak nádherné, že som sa nimi nechala unášať a len som sa plavila na vlnách autorkiných slov.

Priznávam, že táto poézia je ťažšia a pre ľudí, ktorí poéziu veľmi nečítajú, to môže byť zložitejšie, ale pre mňa bola ako balzam na dušu. Krásne opisuje svoj duševný svet a ja som zatúžila túto osobu spoznať. Avšak aj prostredníctvom básní som nahliadla do jej sveta.

Najčastejšie píše o srdcových záležitostiach, čo išlo trošičku mimo mňa, ale aj tak sa mi tie básne veľmi páčili. Ale s básňami v ďalších častiach som doslova splynula. Oceňujem spojenie s kávou, pretože ja som kofeinoholik, takže keď sa v básni mihla káva, tak (som dostala chuť na kávu) ma to hneď zaujalo.

V ďalšom rade klobúk dolu pred ilustráciami, ktoré sú jednoducho dokonalé. Myslím, že zbierka by sa hodila k chladným jesenným podvečerom a stopercentne by do nich vniesla niečo nezameniteľné.

No i napriek tomu, že som zbierku čítala časť v zime a časť na jar, bola pre mňa nádherná. Každú báseň som si vychutnala.

Páčila sa mi jemná pochmúrnosť, ktorá však nebola zaťažujúca ako to býva u niektorej inej melancholickej poézie. V podstate ani neviem, čo by som mohla vytknúť. Nenachádzam nič len krásnu poéziu, ktorá je pre mňa veľmi vzácna a veľmi hlboká.

Nevolám.

To len ozvena bolesti

láme skalám strechy,

keď vníma pohyb ticha…

Strana 130

V každej jednej básni je toľko citu a emócií, že skutočne nemôžete knihu prečítať za jeden večer. Chce to čas. Vstrebať každý jeden verš. Každé jedno slovo či metaforu.

Pokiaľ ste milovník poézie ako ja a hľadáte niečo, čo vás zasiahne a čo nie sú len výkriky do tmy, tak Havran v kávomate bude práve pre vás.

Pevne verím, že to nebude od autorky posledná kniha a že nám dovolí ešte nahliadnuť do jej duše. Pretože tak krásnu zbierku som už dlho nečítala. Je fakt, že tie „vzťahové“ básne boli trochu mimo mňa – pretože tie témy až tak veľmi nevyhľadávam – ale autorka ich podala nádherne.

Navyše nesmiem zabudnúť podotknúť, že básne boli pre mňa veľmi inšpirujúce. Po dočítaní vzniklo niekoľko básní.

A teraz ma ospravedlňte, idem si dať kávu. 🙂