Recenziu napísala Dominika Elizabeth Hladíková.
Už ste si asi za fungovanie projektu všimli, že milujem poéziu. Preto asi ako jediná z redaktorov recenzujem aj básnické zbierky. Jedného dňa sa mi ozval autor Stanislav Háber, ktorý je mimochodom rodák z Brezna (potešila som sa, keďže som sa tam narodila), že mu vyšla nová kniha ako biografia Josefa Pollaka. Nečakala som však, že k nej dostanem aj jeho básnickú zbierku. No veľmi som sa jej potešila.
Avšak musím sa priznať, že som nešla do čítania tejto zbierky so žiadnymi očakávaniami. Postupom času ako čítam rôzne básnické zbierky, som si zvykla nemať očakávania, pretože často bývam sklamaná. Buď mi nesadne štýl, alebo má poézia priveľké „diery“ a je „kostrbatá“.
Lenže už po prečítaní prvej básne som mala pocit, že toto sa mi bude fakt páčiť.
Čakala som, že zbierka bude ďalšou z tých, ktoré sú rýmované a so zastaralou poetickosťou. Aby som to nejako vysvetlila: pričasto sa mi stáva, že básnici staršej generácie píšu takpovediac po starom. V žiadnom prípade to nikomu nezazlievam – pekne „po starom“ napísané básne viem oceniť. 🙂 Ale často sa stáva, že sú to rýmovačky podobné textom Elánu či z dôb romantizmu…
Ale táto zbierka ma naopak veľmi prekvapila voľným veršom a úplne nádherne napísanými básnickými prostriedkami. Nečakala som až také množstvo pekných „kučierok poézia“ ako tomu ja hovorím.
Básne sa nádherne čítali a neboli všetky len o vzťahoch – to oceňujem takisto. Nič zlé na tom samozrejme nie je.
V mnohých bol zabalený obrovský cit pre písanie a poéziu celkovo a takisto pre život.
Pre mňa bola poézia Stanislava Hábera veľmi inšpirujúca. Čítanie som si neskutočne užívala. Čítala som ju pomaly, po častiach a vychutnávala si každú tú kučierku poézie.
Jediná vec, ktorá sa mi na knihe nepáčila je to spracovanie. Básne sú na sebe pomerne nalepené, takže som mnohokrát ani nepostrehla, že už čítam nejakú inú báseň. Tá slovná nádhera by si zaslúžila trošku viac miesta.
Avšak nie je to nič, čo by ma odrádzalo od čítania.
Som si istá, že niekedy si zbierku prečítam znovu. Pretože som postrehla, že vo chvíli, keď som nebola v dobrom duševnom rozpoložení mi pomohla dokonale zrelaxovať a odpútať sa od toho, alebo naopak sa zamyslieť.
Ďakujem autorovi za poskytnutie knihy na recenziu.
Nabudúce sa môžete tešiť na recenziu knihy Zábudlivé Ginko a potom Úsmevy z pekla.