Recenzia: Placebo Ja (Baja Dolce)

Recenziu napísala Martina Holotňáková.

Prvý diel série Placebo som prečítala za dva dni a nevedela som sa dočkať pokračovania. Keď konečne vyšlo a ja som sa k nemu dostala vďaka projektu Podporujeme slovenských autorov. Príbeh som prečítala počas piatich hodín vo vlaku. To asi hovorí za všetko.

Rozchod zničil všetko, v čo Ema ešte pred pár týždňami verila. Jej sny a nádeje na lepšie zajtrajšky úplne zmizli, keď sa o Chrisovi dozvedela temné tajomstvo. Túžila si prečistiť hlavu a prísť na nové myšlienky, preto súhlasila, že pôjde s kolegami na pracovnú cestu do Milána. Osud zase raz rozdal karty podľa vlastných pravidiel, keď jej neplánovane skrížil cestu ON. Nečakaný návštevník priniesol do Eminho života zmätok a rozdúchal staré city, ktoré by najradšej nadobro pochovala. Mier medzi bývalými milencami nebol možný, pretože ich horúce hlavy boli plné vlastných právd a predsudkov. Dokážu sa nakoniec preniesť cez prekážky, ktoré im život hádže pod nohy, alebo sa navždy rozlúčia?
Prečítajte si druhé pokračovanie trilógie Placebo inšpirované životom, ktoré vás vnesie do vášnivého a zamotaného príbehu Emy a Chrisa plného tajomstiev a starých démonov. Jediné, čo obaja potrebujú, je zachrániť sa navzájom.

Romantický príbeh z pera slovenskej autorky, je určený hlavne pre všetky romantické duše, ktoré aj napriek trápeniu veria na šťastné konce. Autorka píše svojským štýlom a spôsob akým príbeh podáva čitateľovi rozhodne zaujme.

Ema zdrvená žiaľom a rozchodom s Chrisom, sa pomerne dlho neukázala v práci. Keď sa tam konečne odhodlá, tak jedine s výpoveďou v ruke. Avšak kvôli prebiehajúcej zákazke Rossi nemôže odísť a je nútená vydať sa na služobnú cestu do Milána, kde všetko skomplikuje on, Chris.

Každý veril svojej pravde, avšak nikdy sa nedostali k tomu, aby vyslovili o čom skutočne hovoria. Podľa mňa to nie je nič nové, predsa len aj v skutočnom svete sa s takýmto stretávame a dokonca celkom často. Koľkokrát sa aj mne stalo, že som sa s niekým o niečom rozprávala a v skutočnosti sme nehovorili o tom istom.

Páčilo sa mi sledovať hlavne jej vzťah so sestrami, dvojičkami Laurou a Kristin. Hoci nie sú skutočnými sestrami, všetky sa navzájom podporovali aj napriek tomu, že mali medzi sebou vypäté situácie. Taktiež obdivujem Emu, že dokázala byť tak silná aj napriek tomu, že Chrisa vidieť už nechcela, sa s ním dokázala cez to všetko rozprávať. Ja sama by som asi toľko sily nemala.

Človek by neveril, že aj v skutočnom živote sa môžu diať také veci, akými si musia prejsť postavy tohto príbehu. Realita je iná a za autorkine prevedenie a spôsob akým podala príbeh, dávam Placebu Ja 9,5 z 10. Keďže toto je len druhý diel trilógie, musím si na úplné ukončenie príbehu počkať. Veľmi sa na to teším, keďže ma Baja Dolce zaujala nielen ako autorka ale aj ako osoba, ktorú som mala možnosť stretnúť a trochu sa s ňou aj porozprávať.

Čoskoro bude recenzia aj na prvý diel – Placebo On.