Recenziu napísala Simona S.
Doteraz neviem, prečo som sa rozhodla práve pre recenziu knihy Placebo On. Možno som chcela skúsiť niečo mimo svojich zvyčajných žánrov. Možno som sa cítila dobrodružne.
Nech to už bolo akokoľvek, Placebo On rozhodne nie je kniha pre mňa. Čítať ju bolo ako za trest a budem sa snažiť udržať túto recenziu objektívnu (keďže som sa k nej už konečne dokopala). Pozor, recenzia môže obsahovať spoilery, stopy orieškov a mlieka.
Muž na obale mi pripomína speváka z Panic! at the Disco. A celkovo sa mi páči, ako je ladená do fialova. Fialová je super.
Čo sa týka knihy samej, tak, ako som už povedala, nebolo to nič pre mňa. Romantické knihy takéhoto typu vo mne vyvolávajú pocit, že sa musím ukryť za najbližší krík a počkať tam, kým nebezpečenstvo nepominie. V Placebo On boli ale niektoré romantické pasáže popísané tak dobre, že som toto nutkanie necítila.
Veľkým plusom bolo zapojenie motívov knihy Malý princ, ktorá patrí medzi moje obľúbené detské knihy (ktoré sú ale skôr pre dospelých). Keby tak aj v našom meste bola kaviareň s menom Le Petit Prince.
V niektorých momentoch mi ale prekážala dynamika vzťahu hlavných postáv, ktorá bola podľa môjho názoru príliš postavená na dominancií Christophera, ktorý navyše volal Emmu dievčatko.
A na osvieženie, zastavme sa prosím pri tejto vete, vybranej zo strany 166. Keď som ju uvidela, neudržala som sa smiechu:
„Dobre,“ prikývla som a on si znova zaboril hlavu do mojej brušnej dutiny.
Kedy sa z neho stal chirurg, čo sa to tam deje?
Hlavné postavy ako také sú v mnohých ohľadoch prototypmi aktérov vysneného vzťahu – aspoň vysneného vzťahu pre niektorých ľudí. Rozhodne nie pre mňa.
Ďalším mínusom je ale prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva; myslím si, že pokiaľ je autor Slovák, je pre neho lepšie zasadiť príbeh na Slovensko. Mala som pocit, akoby si autorka naštudovala, ako to asi vyzerá a ako by to mala byť, ale stále je tam cítiť veci typické pre slovenské prostredie – kniha miestami pôsobila ako nezvládnutý preklad autora, ktorý sa nevedel rozhodnúť medzi exotizáciou a naturalizáciou. Nepomáha fakt, že si vlastne nie som celkom istá, kde sa príbeh odohráva. Mám len nejasný pocit, že by mohlo ísť o Los Angeles. Prečo sa všetko vždy odohráva v Los Angeles?
Veľkým problémom v tejto knihe je aj téma znásilnenia, ktorá je v literatúre tohto typu často zneužívaná na vytvorenie traumy v živote hlavnej hrdinky, ktorá je neskôr zázračne „vyliečená“ hlavným hrdinom. Znásilnenie je pálčivý a citlivý problém, a nemal by sa zneužívať takýmto spôsobom. Nepáči sa mi nezdravé sebaobviňovanie Emmy za to, že sa jej stalo niečo, nad čím nemala kontrolu. Christopher sa jej len dotkne a všetky jej nočné mory sú automaticky zabudnuté? Vzťah nie je o tom, že jeden z vás je rozbitý a vy toho druhého zachránite.
I napriek tomu, že Placebo On je z väčšej časti klišé zaobalené v klišé, číta sa veľmi rýchlo a dobre. Asi sa aj písala veľmi rýchlo a dobre. Autorke sa podarilo vytvoriť istý druh…napätia (sexuálneho), ktorý autora núti čítať ďalej. Je tam niekoľko prehreškov voči spisovnej slovenčine (občasné bohemizmy, napríklad) a keď autorka nevedela, ako správne popísať veci, jednoducho napísala tri bodky. Ak ale máte radi romantiku s dramatickými zápletkami, Placebo On je kniha presne pre vás.
Ďakujeme vydavateľstvu Art Floyd za poskytnutie knihy na recenziu.