Autorka Jana Benková má na svojom konte množstvo úspešných titulov, preto sa niet čo čudovať, že som túžila prečítať si od nej jej najnovšie dielo s názvom Volavka. Pustila som sa do čítania tejto knižky bez toho, aby som mala od nej nejaké očakávania a rozhodla som sa, že sa nechám prekvapiť. Tak sa aj stalo…
Príbehom nás sprevádza hlavná hrdinka Gréta, ktorá je však tajomná a už od začiatku je čitateľovi jasné, že mu neukazuje svoju pravú povahu. Keď dostane lákavú pracovnú ponuku s prísľubom vysokého platu, neváha ani sekundu a s radosťou ju prijme.
Už v prvej kapitole sa spolu s Grétou ocitneme na pracovnom pohovore a šialený kolotoč, ktorý rozkrútila samotná autorka, môže započať svoju jazdu.
Nestáva sa mi často, že hlavná aktérka knihy mi neskutočne lezie na nervy. To sa mi však stalo pri Gréte. V hlave som si stále musela opakovať to, čo nám autorka neustále prízvukovala a síce, že Gréta nie je vôbec sprostá a ani naivná. Zato jej herecké schopnosti boli mimoriadne. Nepresvedčila nielen každého vo svojom okolí, ale aj mňa. Zakaždým, keď sa prihlúplo zachichotala, mala som chuť chytiť ju za plecia a poriadne ňou zatriasť, aby sa spamätala.
Uznávam, nie každému táto kniha sadne, no to neznamená, že by ste jej nemali dať šancu. Mne sa totiž pri čítaní stalo, že som celý čas nad týmto dielom ohŕňala nosom, no na konci som sa nesmierne dojala a povedala som si, že čítanie predsa len stálo za to.
Okrem záveru som si obľúbila aj Grétinu najlepšiu kamarátku Ladu, ktorá si okamžite získala moje sympatie, pretože sme mali rovnaké myšlienkové pochody. Celý čas som jej držala palce, aby urobila to, čo som ja nemohla. Dohovorila svojej kamarátke a otvorila jej oči.
Asi to teraz vyznieva tak, že sa mi Volavka nepáčila. Omyl. Po celý čas som si myslela, že ide o nejakú plytkú zápletku, pomocou ktorej máme snívať o tom, aké by to bolo, keby sme odrazu mali kráľovský plat, prenádhernú vilu, osobného šoféra… Nič iné som v tom dlhý čas nevidela. No na konci už dávala aj anotácia zmysel. Áno, hlavná hrdinka má svoju trinástu komnatu a tým pádom aj všetko to, čo urobila, nebolo zbytočné. Aj keď, nejeden z nás by na to nemal žalúdok.
Páčili sa mi myšlienky, ktoré autorka do knihy vložila. Každý dostane to, čo si zaslúži. No a aj keď urobíme chybu, nikdy nie je neskoro pokúsiť sa ju napraviť.
Volavku hodnotím pozitívne. Vlastne mi vadila iba hlavná hrdinka, ale tej som všetko na posledných riadkoch odpustila. Ba až som s ňou súcitila. Ak máte radi romány odohrávajúce sa v politických kruhoch, nemali by ste už viac váhať a mali by ste siahnuť po tejto krikľavej kráske.
Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Naše Vojsko.