Slovenská autorka Baja Dolce debutovala trilógiou Placebo, ktorá zožala pomerne veľký úspech. Jej čitatelia už mohli zistiť, že obľubuje fialovú farbu. Práve tá je poznávacím znakom jej kníh. Bajina horúca novinka Horkosladké esencie rozpráva príbeh troch generácií, ktoré sprevádza prekliatie. V nasledujúcej recenzii sa dozviete viac.
Kde len začať? Knihu som si na pošte vyzdvihla v utorok ráno. Avšak kvôli povinnostiam som si z nej prečítala len kúsok a naplno som sa do nej pustila až večer. Najskôr som sa nazdávala, že tých necelých päťsto strán mi bude robiť spoločnosť niekoľko dní. Veľmi som sa však mýlila! Ani som sa nenazdala a bola som za polovicou. Keby som si už nemusela pridržiavať otvorené viečka prstami, čítala by som ju až do rána, len aby som sa dozvedela, ako to všetko skončí. No nakoniec potreba spánku vyhrala, a tak som sa k tejto fialovej prenádhernej knižočke vrátila na ďalší deň. Neodporúčam ju čítať na verejnosti, pretože ak ste taká citlivka ako ja, tak sa neubránite slzám. Keď po mne začal jeden ujko pokukovať, čo sa mi stalo, radšej som si ju zbalila a dočítala neskôr doma. Ale to už predbieham…
Spočiatku som frflala a prevracala očami nad menami. Moje zmýšľanie bolo dosť obmedzené. A aj keď Baja bližšie nešpecifikovala, kde sa dej odohráva, pri záplave zahraničných mien bola Katka ako päsť do oka. Takisto mi vadila slovenská prezývka Danko. Znovu mi to nepasovalo k anglickému Dannymu, pretože aj také skrátenie mena Daniel v príbehu padlo. Ale vravela som si, že nebudem konzerva a prestanem mená riešiť. Stále mi to hralo v hlave dookola ako pokazená páska a odrazu sa to stalo. Nemusela som si viac nič opakovať, jednoducho som pochopila. Nemusí byť vždy všetko podľa nejakej zaužívanej šablóny. Je to svet, ktorý si vytvorila sama autorka. So svojimi postavami, menami, pravidlami… Ak je dej naozaj dobrý, takéto banality úplne vyhodíte z hlavy.
Rozprávačkou príbehu je Linda, ktorú máme možnosť spoznať od raného veku, prejsť s ňou obdobím dospievania a aj dospelosti. Sledujeme, ako sa vekom vyvíjalo jej myslenie, trochu aj povaha, hoci silné vlastnosti pretrvali. Jednou z nich bola práve tvrdohlavosť, ktorá jej neraz značne skomplikovala život. Lenže aké by to bolo čítanie, keby bolo po celý čas len sladké a ani trochu horké? Pretože presne o tom Horkosladké esencie sú. Raz sa usmievate, prežívate všetko to dobré spoločne s hrdinami a odrazu sa vám tvár zaleje slzami, cítite hnev nad nespravodlivosťou osudu a veríte, že sa všetko na dobré obráti. A ak nie všetko, tak aspoň niečo. Pretože každý z nás si v živote zaslúži lásku. A o troch ženách, ktorých život je spätý s prekliatím, to platí dvojnásobne. Po toľkých útrapách im prajete, aby sa konečne dočkali svojho šťastného konca.
Strany sa vďaka autorkinmu chytľavému písaniu otáčali samy. Príbeh bol tak zručne posplietaný, že som pri čítaní často ani nedýchala a obrovský zvrat, ktorý nastal zhruba v polovici príbehu, mi načisto vzal reč a knihu som musela na pár minút odložiť, aby som sa dala dokopy.
Horkosladké esencie sú priam preplnené krásnymi myšlienkami a pasážami. Avšak nebudem ich sem vypisovať, pretože ich bolo naozaj veľa a bolo by ťažké vybrať najkrajší úryvok. Pár z nich si však môžete prečítať priamo na autorkinom Instagrame, takže vás o nič neukrátim.
Toto nie je obyčajný príbeh. Spája sa v ňom minulosť s prítomnosťou, láska s nenávisťou, radosť so smútkom… Nahliadnete do života Lindinej starkej, kde to všetko začalo. Budete spolu s hrdinkou pátrať po spôsobe, ako by mohla kliatbu prelomiť a držať jej palce, aby to zvládla. Navyše tu nájdete aj nadprirodzeno, ktoré je však dávkované s citom, takže ho nebudete vnímať ako votrelca, ale do príbehu vám presne zapasuje a knihu pozdvihne na novú úroveň. Po celý čas som mala pocit, akoby som ani nečítala knihu, ale pozerala skvelý film. Úplne si viem predstaviť, že keby tento príbeh vydali v zahraničí, tak by po ňom už siahal nejaký šikovný režisér, ktorý by ho priviedol na plátna v kinách.
Táto kniha len potvrdila myšlienku tohto projektu. Mnoho slovenských autorov píše naozaj dobre. Dovolím si tvrdiť, že už dávno neplatí, že my Slováci píšeme horšie ako svetoví autori. Nie, nie a ešte raz nie. Mali by sme viac podporovať našich a viete prečo? Pretože píšu skvele, majú originálne nápady, a ak ich nepodporíme my, tak potom nikto. Ako bonus ich môžete po prečítaní knihy skontaktovať na sociálnych sieťach alebo cez e-mail a je veľká šanca, že vám na správu odpíšu a ešte sa aj potešia. Tak na čo ešte čakáte? 🙂
Ak ste knihu čítali, neváhajte zanechať hodnotenie na stránkach Martinus, Bux, Panta Rhei či Goodreads.
Za recenzný výtlačok veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Venupress.
Autorský profil nájdete TU.