Autorka s týmto nezvyčajným pseudonymom len nedávno debutovala fantasy knihou s názvom Slepý život, ktorá je prvým dielom série Večná lož. Pýtali sme sa, kto jej pripravil knižný trailer, ale odpovedala aj na to, ako vníma knižný trh z pohľadu začínajúceho autora.
V knižnom svete si sa objavila celkom náhle a hneď si zahviezdila svojím fantasy debutom s názvom Slepý život. Ide o prvú časť série, ktorá má už teraz veľký potenciál stať sa úspešnou. Vieš nám prezradiť, čo ťa inšpirovalo k napísaniu tejto knihy?
Zahviezdila. To je veľmi pekné slovo! A z môjho pohľadu aj prisilné, toto sa zatiaľ neodvážim tvrdiť. K napísaniu knihy ma inšpirovali doslova a dopísmena ľudia. Spomínam si na prvý moment, kedy mi skrsla v hlave nosná myšlienka. Bola som na prechádzke a v hlave si premietala udalosti, o ktorých som sa dopočula, ktorých som bola v tej dobe svedkom, či sa o nich jednoducho dočítala v novinách. A mne tak odrazu napadlo, že keby všetky tie „rozprávkové“ či „fantasy“ bytosti naozaj žili medzi nami, čo by si o nás, ako ľudstve, asi tak pomysleli. A došla som k záveru, že ten obraz, ktorí by si utvorili, by bol zrejme poriadne mizerný. K tomu sa pridávali ďalšie nápady a myšlienky, až sa z toho časom vyskladal akýsi ucelený obraz, ktorý som si začala zapisovať. Pôvodne len sama pre seba.
Na obálke sa vyníma celkom nezvyčajný pseudonym H. J. Bornemisza. Zapotila som sa už len pri tom, ako som sa ho snažila prepísať bez chýb. Prečo si si zvolila práve tento a má nejaký skrytý význam? Nebojíš sa, že ho čitatelia skomolia a bude pre nich ťažko zapamätateľný?
Až tak si nad tým hlavu nelámem. Vždy z toho môže byť Borne-blabla. 😉 Ale ako pseudonym vznikol? Bornemisza je rodové priezvisko môjho manžela, ktoré si kedysi dávno museli zmeniť na niečo „prijateľnejšie“ znejúce. Za tie roky sa už nikomu nechcelo priezvisko meniť do pôvodnej podoby, ale mne sa vždy páčilo, a tak som ho použila.
Slepý život ti vyšiel pod značkou vydavateľstva Elist, kde si si zafinancovala celé vydanie. Premýšľala si pôvodne aj nad možnosťou, že by si knihu vydala klasickým spôsobom? Aká bola tvoja cesta za vydaním prvej knižky?
Ako každý začínajúci autor som netušila, do čoho idem. Naivne som sa nazdávala, že napísanie knihy musela byť tá zložitejšia časť. Veľký omyl. Samozrejme, že som v prvom rade uvažovala nad klasickým spôsobom vydania. Rukopis som zaslala, mimo Elistu, do troch vydavateľstiev (netušila som o ďalších, ktoré tiež vydávajú tento žáner). Z jedného sa mi neozvali vôbec, z ďalšieho mi prišiel automaticky vygenerovaný e-mail, že ho prijali a ak sa v určitom čase neozvú, tak nemajú záujem. Toto chcem vyzdvihnúť. Myslím, že takto automaticky vygenerovaný e-mail by si malo byť schopné nastaviť každé, aj malé, vydavateľstvo. Autor tak má aspoň istotu, že im ten e-mail prišiel. A z posledného mi, na moje vlastné prekvapenie, odpísali s tým, že síce je to štylisticky dobré, ale som neznámy autor a bolo by lepšie, keby som na začiatok skúsila napísať niečo kratšie – tak do stoštyridsať strán (pracujem na tom). No a napokon mi odpísali z Elistu, že mali na moju knihu veľmi dobrú recenziu a ak som schopná si to zafinancovať, tak by do toho išli. Po pár telefonátoch a kalkulácii približnej ceny sme sa nakoniec úspešne dohodli.
Na Slovensku už máme množstvo talentovaných autorov a dovolím si tvrdiť, že svojím debutom si sa zaradila medzi nich. Mám zatiaľ prečítaný len kúsok z tvojej hrubočiznej fantasy, no aj tak ma očarila. Je celkom odvážne tvoriť v tomto žánri, pretože u nás sa, žiaľ, kupujú najmä knihy od zahraničných autorov a pôvodná tvorba zostáva nedocenená. Ako to vnímaš ty? Čítaš fantasy aj od slovenských autorov? Máš pre nás nejaké tipy?
V prvom rade ďakujem a som rada, že sa ti kniha zatiaľ páči. Čo sa týka domácej tvorby, povedala by som, že zostáva nedocenená najmä preto, že zostáva zväčša neznáma. Ako jedinú výnimku vnímam tvorbu Juraja Červenáka.
Sme malá krajina a teda je logické, že aj tej domácej tvorby je menej. Čo ma mrzí je, že sa v kníhkupectvách stráca medzi tou zahraničnou. Nechcem tu mudrovať, pretože som v tomto všetkom len nováčik, ale aj z pohľadu čitateľa môžem povedať, že zahraničná literatúra je v našich kníhkupectvách všeobecne viac propagovaná. A toto by bol priestor na zmenu, ku ktorej raz možno dôjde. Alebo aj nie.
Zo slovenských autorov som čítala len vyššie spomenutého Juraja Červenáka, páčila sa mi séria Bohatier. Určite je tých kvalitných slovenských fantasy viac, len o nich málokto vie. Vrátane mňa. Zo zahraničných mám rada ako autora Anthonyho Ryana, najmä sériu Stín krkavce, ale zaujímavá bola aj Draconis Memoria. A naozaj veľmi sa mi páči Velrybí cesta od Roberta Lowa. Hoci pre niekoho budú jeho knihy kruté, mne sa tie surové opisy páčia, pretože celému príbehu pridávajú na reálnosti.
Okrem toho, že príbeh dostal krásnu obálku, takisto sme sa dočkali aj famózneho traileru, z ktorého nabiehali obdivné zimomriavky. Prezradíš nám, kto na tom má svoj podiel?
Ja! (Hlavne skromne. ;)) V dnešnej dobe máme obrovské množstvo grafických programov na úpravu videa, ktoré majú snáď viac filtrov ako čistička odpadových vôd. K tomu je tu kopa tutoriálov na Youtube „ako na to“, použiť sa dajú aj predvytvorené animácie, ktoré stačí upraviť podľa vlastnej predstavy. Keď sa to vezme všetko dokopy, pri troche snahy a minimálnej investícii nie je veľký problém vytvoriť naozaj pekné video.
Okolo tvojej osoby sa vznáša jeden veľký otáznik. Predstavíš sa nám trochu? A odhalíš raz čitateľom svoju tvár?
Takto som pôsobiť nechcela, ale považovala som za prvoradé propagovať knihu a to čo ňou chcem povedať, nie seba ako osobu. Úprimne, tiež netuším, čo by čitateľov zaujímalo. Koniec koncov som človek, ako každý iný. A určite áno, raz príde ten deň, kedy odhalím svoju tvár. 😀
Začínajúci spisovatelia to majú dosť ťažké. Cítiš to aj na vlastnej koži? Čo všetko robíš pre to, aby si knihy dostala k spokojným čitateľom?
Ja to vnímam tak, že bez ohľadu na to, s čím človek začína, takmer vždy je to ťažké. Jednoducho preto, že je v tom nový a len sa v tom učí chodiť. Takto to vidím aj s vydávaním a najmä propagovaním knihy. Nový autor sa v tom stráca, rozkukáva sa, miestami vôbec nechápe. A postupne sa v tom snaží zorientovať. Samozrejme, začiatky sa nesú v duchu metódy pokus – omyl. Aj u mňa. Pretože jedna vec je knihu napísať, druhá ju vydať, ale rozhodne tá najťažšia je dostať ju k čitateľom.
Z môjho pohľadu je to tak, že celý marketing stojí v prvom rade na autorovi samotnom. Výhodou dnešnej doby je, že tu máme sociálne siete, bookstagramerov a knižných blogerov, ktorí sú často ochotní poradiť, spraviť recenziu a ak sa im kniha zapáči, tak aj pomôcť s jej propagáciou. Tiež sú to oni, na koho čitatelia dajú, ku komu majú blízko. A samozrejme, vždy je tu aj možnosť platenej reklamy. V dnešnej dobe to už nie je otázkou obrovskej investície. Zaplatiť si na týždeň reklamu na Facebooku, či Instagrame nie je také nákladné. Čo sa podľa mňa málo využíva, je reklama na Youtube. Úspešne ju využívajú rôzne firmy, ale koľko si tam videla reklám na knihy? Ja teda ani jednu. Ale vyskúšala som to s mojou. Netvrdím, že to funguje, ale človek musí skúšať rôzne varianty, aby našiel tú správnu cestu.
Aké máš plány do budúcnosti, čo sa týka písania?
Momentálne píšem Nemé prežívanie, druhý diel série Večná lož. A popritom, keď mám čas a náladu, píšem to moje prvé stoštyridsať stranové dielo. Či sa raz dočká dokončenia, je ale otázne. Okrem toho mám poznačených niekoľko ďalších nápadov a príbehov, ale ich realizáciu, ak k nej vôbec niekedy dôjde, považujem zatiaľ za hudbu budúcnosti.
Čo by si rada odkázala knihomoľom, ktorý si tento rozhovor prečítajú?
Čítanie kníh nám umožňuje prežiť tisíce príbehov, navštíviť stovky miest, zažiť dobrodružstvá o akých sa nám ani nesnívalo. A všetko je to úžasné, len pritom netreba zabúdať žiť naplno aj vlastný život. Dostať aspoň kúsok toho dobrodružstva aj do reality.
Za rozhovor autorke veľmi pekne ďakujem.