Meno autora:	Zdenka Wenzlová Švábeková
Blog/stránka:	https://www.facebook.com/groups/2059554607591429/
Facebooková stránka:	https://www.facebook.com/nesmiespovedatzdenkawenzlovasvabekova/
E-mail:	info@anerhaus.sk
O autorovi:	Zdenka Wenzlová Švábeková patrí medzi staršie generácie autorov. Napriek svojmu veku, je stále aktívna v spoločenskom, aj kultúrnom živote. Je matkou troch, už viac ako dospelých dcér a na konte „babka,“ jej pribudli tri vnúčatá. Verejnosti je známa ako úspešná podnikateľka, ktorá získala v tejto oblasti mnohé významné ocenenia, napríklad 1 miesto od Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, cenu verejnosti Metro- dobrý podnikateľ, cenu VIA BONA. Patrí k úspešným ľuďom, ktorí o svojich filantropických aktivitách neradi hovoria na verejnosti. Dobročinnosti sa venuje výlučne prostredníctvom osobného kontaktu a svoj podiel na nej prevažne nezverejňuje. Začínala ako poetka publikovaním svojich básni v „Novom slove mladých,“ neskôr v rôznych novinách a časopisoch, prevažne aj podnikových a neskôr na rôznych internetových stránkach. Až vo svojom neskoršom veku našla priestor na sebarealizáciu a vtedy cez vydavateľstvo Elist vydala svoju prvú zbierku básni „Roztavené putá.“ V zbierke pravdivo poukazuje na na lásku z tej opačnej strany. O rok neskôr cez toto isté vydavateľstvo, vydala dva skutočné príbehy „Nesmieš povedať“ a „Navždy prekliata.“ V obidvoch knihách sa venuje stále tabuizovanej téme zneužívania a týrania detí a žien. V písaní skutočných príbehov hodlá pokračovať aj naďalej. Pootvorením dlho zatvorených dverí, chce odkrývať násilie a zverstvá páchané na deťoch a ženách, lebo toto všetko sa napriek vyspelej dobe tohto storočia stále deje.
Prečo autor píše:	Písala som celý život, len mnoho z toho končilo v šuplíku. Hoci som chcela byť poetkou a spisovateľkou, priority boli v rodine a realizovať sa v inej oblasti nebol priestor. Deti dospeli, dozrela aj moja tvorba a priestor sa našiel. Vo voľnom čase sa venujem poradenstvu v sociálnej oblasti a tak sa dostávam k témam, ktoré mnou často až zatrasú. Ženy otvárajú svoje trináste komnaty, ktoré mali pred svetom roky zatvorené. Práve preto vznikla myšlienka písať o tom, čo je ešte aj v tejto vyspelej dobe stále tabuizovaná téma. Obetiam nikto neverí, alebo sa hanbia hovoriť o tom, čo prežili a prežívajú. Každou touto čitateľmi prečítanou knihou sa dozvedám o nových skutočnostiach, s ktorými sa priznávajú ďalšie a ďalšie obete násilia. Aj to je dôvod, ktorý ma núti písať a odkrývať zverstvá páchané na deťoch a ženách. Žiaľ nie je to iba doba minulá, kedy sa diali tieto hrôzy v sociálne slabšom prostredí a pripísali by sme to nevzdelanosti. Ženy a deti sú aj v tomto storočí obeťami tyranov a zhýralcov s vysokoškolským vzdelaním a postavením, ktoré im akoby zabezpečovalo „imunitu.“
Životný cieľ:	Meniť svet k lepšiemu vlastným pričinením. Naďalej písať o témach, ktorým sa je treba venovať, aby spoločnosť začala byť viac všímavá a vnímavá. Písaním si plním sny, ale aj pomáham, čo je v tejto oblasti mojim cieľom. Pomoc iným ma vždy napĺňala a stala sa mi poslaním. Život mi priniesol radosť v podobe detí, vnúčat a mojim cieľom je dožiť zmysluplný život v ich náručí.
Knihy:	Roztavené putá, 2017 Nesmieš povedať, 2018 Navždy prekliata, 2018